A zase dušička.

 

Keďže svoje ezoterické služby ponúkam aj po telefóne, alebo skype,

ako veľa krát predtým mi zavolala klientka, 80 ročná pani.

Napriek svojmu pokročilému veku, žije sama v dome a je sebestačná vo všetkom.

Viac ako jej 50 ročná dcéra......

Keďže sa nedokázala pozerať, ako jej dcéra chradne, poprosila mladú susedu,

aby ma vyhľadala na internete. Zaregistrovala ma v televíznom vysielaní.

Všetci vieme, že náhody neexistujú a každý si pritiahne do života, to, 

čo najviac potrebuje, alebo na čo myslí.

A tak sa stalo, že ma pani Anička našla.

Vyrozprávala mi príbeh svojej dcéry. Pred piatimi rokmi jej zomrel manžel.

Odvtedy je ako bez duše.

Iskra v oku jej úplne zmizla.

Všetko robila automaticky, aj žila..... len preto, lebo ju tu ešte nechávajú.

Päť rokov od smrti svojho manžela chodila v čiernom oblečení, od jeho smrti, nemala inú farbu ani oblečenú. Prvá jej cesta z práce bola na cintorín zapáliť sviečku. Potom domov, a zase zapálila sviečku pri jeho fotke. Porobila, čo bolo treba a večer zase cesta na cintorín.

Veľa času trávila v jeho izbe, kde sa od jeho odchodu z toho to sveta vôbec nič nezmenilo.

Zatiahnuté závesy, knižky otvorené na stole, prehodený sveter cez operadlo stoličky, opretá francúzska barla o stôl, papuče pri posteli. Ťažký nevetraný vzduch a kopec smútku a bolesti.

A tu sa jej najlepšie smútilo.

Nevidela, nepočula nič, len ten svoj neutíchajúci smútok.

Aj keď rodičia môžu dať súhlas k pomoci svojim deťom, tento krát to nešlo.

Dostala som informáciu, že musím hovoriť aj s jej dcérou.

Po dlhom a ťažkom prehováraní, keď jej mama povedala, že sa už naozaj nevládze pozerať na jej smútok a neničí len seba, ale aj svoju staručkú mamu a že mame ubúda životná sila.

Dala sa  nahovoriť na rozhovor so mnou.

Môžem Vám povedať, že veľmi ťažký rozhovor a veľmi ťažké energie.

Musela som dlho vysvetľovať, že pokiaľ nebude mať jej manžel, teda jeho dušička pokoj, nedostane sa ho ani jej.

Jednoducho ho tu držala svojim veľkým smútkom a bôľom. Ťažký rozhovor, ale podarilo sa :)

Pani, poskladala jeho veci do tašiek, čo bolo vhodné dala na charitu a čo nie spálila v peci.

Knižky išli v škatuliach na povalu, vymaľovala, vyvetrala a schovala fotografie do albumu.

Sviečky zapaľuje už len na cintoríne. Čierne šaty? Vymenila  farby, ktoré jej nepripomínajú smrť.

Konečne začala zase žiť, jej manžel má navždy miesto v jej srdiečku.

Ale už tu nie je.

Ja sa teším, že zase raz som niekomu pomohla :)

Daniela